Každý píše len o láske a o vzťahoch a ľudia im to všetkým žerú jak holuby na Šafku keď im hodíte kúsok richmana. Napíšem teda niečo aj ja. Šťastie v láske ma celkom dlhú dobu nejako obchádzalo.. zase si nemyslite že som nejaká obluda, to nie, teda aspoň dúfamJ. Ponuky aj nejaké boli, no bohužiaľ to nikdy nebol žiadny Brad Pitt. Neskutočne ma vedelo nasrať, keď som videla že každá moja lúzerska spolužiačka, čo nikdy v živote nemala frajera, sa postupne zázrakom dostavala zo stavu single. A už si len v triede „cukrový klub“ rozprával zážitky ako niektorú z nich je špaťák bozkával a krk a ako ju to neskutočne vzrušovalo. Troska závisti, troska ľútosti, že dievčatá spoznávajú svet tak neskoro. Mali sme rôznych exotov na gympli. Rozprávam o tom ako o minulosti, no ono to nie je ani rok čo som tam skončila. Ale chýbajú mi, aj tí najväčší kokoti. Bolo to krásne si môcť každý deň zapičovat na ten istý ohavný ksicht, na tie isté nakulmované vlasy, na ten istý predkus, na ten istý smrad, zdeformované telo, biele ponožky...
Áno biele ponožky a sandále. Tak tento spolužiak ma vedel riadne vytočiť už len tým, že tam bol. Chlapec veľmi inteligentný, vo fyzikálnej a matematickej sfére veľmi rozhľadený, ale kokot na n-tú.
Späť k tej láske. Ak sa to tak vôbec dá nazvať v takom mladom veku. Mňa to nešťastie strašne prenasledovalo. Ono začalo tuším už v škôlkeJ neviem ako je možné, že si to pamätám. Bol tam taký chlapec ktorý mal postieľku vedľa mňa. Riadne prešpekulovaný bol. Očividne som sa mu asi páčila si myslím. Pod vankúšom schovával prívesok, ktorý ukradol mamine a mne sa strašne páčil. A ten malý buzerant ma stále vydieral, že mi ho daruje jedine za pusu. ja sprosté naivne decko tužiace po prívesku som, prvýkrát v živote naletela chlapovi. Dala som mu pusu a on ma kruto ojebal a žiadny prívesok som nedostala. Odvtedy prešlo zopár rokov, no podobne situácie sa opakovali jedna radosť a ani by človek neveril, že môže toľkokrát urobiť tu istú chybu...
Komentáre